{"id":1366,"date":"2013-07-29T06:19:20","date_gmt":"2013-07-29T06:19:20","guid":{"rendered":"http:\/\/polonus.sk\/?p=1366"},"modified":"2013-07-29T06:19:20","modified_gmt":"2013-07-29T06:19:20","slug":"co-viete-o-polsku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/co-viete-o-polsku\/","title":{"rendered":"\u010co viete o Po\u013esku&#8230;"},"content":{"rendered":"<p><!--:en--><br \/>\n<!--:--><!--:pl-->Po\u013esko, Po\u013esk\u00e1 republika (po\u013e. Polska, Rzeczpospolita Polska) je \u0161t\u00e1t le\u017eiaci v Strednej Eur\u00f3pe pri Baltskom mori. Na z\u00e1pade hrani\u010d\u00ed s Nemeckom (467 km), na juhu s \u010ceskom (790 km) a Slovenskom (539 km), na v\u00fdchode s Ukrajinou (529 km) a Bieloruskom (416 km), na severov\u00fdchode s Litvou (103 km) a na severe s Ruskom (Kaliningradsk\u00e1 oblas\u0165, 210 km). Okrem toho po\u013esk\u00e1 hranica v\u00fdhradnej ekonomickej z\u00f3ny na Baltiku (528 km) hrani\u010d\u00ed so z\u00f3nami D\u00e1nska a \u0160v\u00e9dska. Celkov\u00e1 d\u013a\u017eka hran\u00edc je 3 582 km.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u0160t\u00e1t je rozdelen\u00fd na 16. vojvodstiev (Dolnosliezske, Kujavsko-pomoransk\u00e9,\u00a0 Lod\u017esk\u00e9,\u00a0 Lubelsk\u00e9,\u00a0 Lubusk\u00e9,\u00a0 Malopo\u013esk\u00e9,\u00a0 Mazovsk\u00e9,\u00a0 Opolsk\u00e9,\u00a0 Podkarpatsk\u00e9,\u00a0 Podlesk\u00e9 , Pomoransk\u00e9,\u00a0 Sliezske,\u00a0 Sv\u00e4tokr\u00ed\u017eske,\u00a0 Varmsko-mazursk\u00e9,\u00a0 Ve\u013ekopo\u013esk\u00e9,\u00a0 Z\u00e1padopomoransk\u00e9.), ktor\u00e9 sa delia na 373 powiatov (okresov) a 2 483 gm\u00edn (obc\u00ed).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Za dohodnut\u00fd rok zalo\u017eenia po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu je \u010dasto prij\u00edman\u00fd rok 966 [5], v ktorom vl\u00e1dca Me\u0161ek I. prijal kres\u0165anstvo. Po\u013esko sa stalo kr\u00e1\u013eovstvom v roku 1025 a v roku 1569 sa stalo s\u00fa\u010das\u0165ou \u00fanie s Litvou. V\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 svojej hist\u00f3rie bola Po\u013esk\u00e1 republika nez\u00e1visl\u00fdm a mnohon\u00e1rodnostn\u00fdm \u0161t\u00e1tom s mnoh\u00fdmi vierovyznaniami.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u0160t\u00e1t pretrval do roku 1795, kedy bolo \u00fazemie rozdelen\u00e9 medzi tri subjekty: Prusk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, Rusk\u00e9 imp\u00e9rium a Rak\u00fasko (takzvan\u00e9 delenie Po\u013eska). Po\u013esko z\u00edskalo nez\u00e1vislos\u0165 v roku 1918 po prvej svetovej vojne. Po\u010das druhej svetovej vojny bola krajina okupovan\u00e1 hitlerovsk\u00fdmNemeckom a Sovietskym zv\u00e4zom. Po\u010det obet\u00ed vojny sa odhaduje na vy\u0161e 6 mili\u00f3nov obyvate\u013eov Po\u013eska. Po vojne sa Po\u013esko stalo socialistickou republikou pod siln\u00fdm vplyvom ZSSR. V roku 1989 nastala zmena politick\u00e9ho re\u017eimu na parlamentn\u00fa demokraciu a hospod\u00e1rskeho na vo\u013en\u00fd trh.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Po\u013esko je \u010dlenom (okrem in\u00fdch), E\u00da, NATO, OSN, OECD, WTO.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>od\u013ea \u00dastavy Po\u013eska z 2. apr\u00edla 1997 n\u00e1rodn\u00fdmi symbolmi Po\u013eska s\u00fa:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Znak Po\u013eskej republiky \u2013 podobize\u0148 bieleho orla na \u010dervenom poli<\/p>\n<p>Vlajka Po\u013eskej republiky \u2013 biely a \u010derven\u00fd pruh<\/p>\n<p>Hymna Po\u013eskej republiky \u2013 Mazurek D\u0105browskiego<\/p>\n<p>Po\u013esko nem\u00e1 ofici\u00e1lne motto. Namiesto toho sa na arm\u00e1dnych \u0161tandard\u00e1ch a tie\u017e ozna\u010deniach pou\u017e\u00edvaj\u00fa slov\u00e1: \u201eB\u00f3g, Honor, Ojczyzna\u201c (Boh, \u010ces\u0165, Vlas\u0165),\u201eHonor i Ojczyzna\u201c (\u010ces\u0165 a Vlas\u0165), \u201e\u017bywi\u0105 i broni\u0105\u201c (\u017divia a br\u00e1nia) alebo \u201eZa Wasz\u0105 i nasz\u0105 wolno\u015b\u0107\u201c (Za Va\u0161u a na\u0161u slobodu),\u201eTakie b\u0119d\u0105 Rzeczypospolite, jakie ich m\u0142odzie\u017cy chowanie\u201c (Bude to tak\u00e1 republika, ak\u00e9 je spr\u00e1vanie mlad\u00fdch \u013eud\u00ed),\u201e&#8220;Prawdziwa cnota krytyk si\u0119 nie boi &#8220; (Prav\u00e1 cnos\u0165 sa kritiky neboj\u00ed) . Za tak\u00e9 tie\u017e mo\u017eno uzna\u0165 prv\u00e9 slov\u00e1 po\u013eskej hymny: \u201eJeszcze Polska nie zgin\u0119\u0142a\u201c (E\u0161te Po\u013esko nezhynulo).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Na znaku Po\u013eskej republiky je tradi\u010dne zobrazovan\u00fd biely orol na \u010dervenom poli.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u00dazemie Po\u013eska takmer cel\u00e9 le\u017e\u00ed v n\u00ed\u017ein\u00e1ch (Severoeur\u00f3pska n\u00ed\u017eina), priemern\u00e1 v\u00fd\u0161ka krajiny je 173 m n. m., hory le\u017eia len na juhu krajiny (Sudety zahrnuj\u00faceKrkono\u0161e a Karpaty zahrnuj\u00face Tatry s najvy\u0161\u0161\u00edm po\u013esk\u00fdm vrchom \u2013 Rysy 2 499 m n. m.) a tvoria ju\u017en\u00fa hranicu Po\u013eska. Po\u013eskom pretek\u00e1 nieko\u013eko ve\u013ek\u00fdch riek, napr\u00edklad\u00a0 najdlh\u0161ia &#8211; Visla, Odra, Varta, Bug. V Po\u013esku je vy\u0161e 9 300 jazier, predov\u0161etk\u00fdm na severe krajiny. Maz\u00farsko tvor\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ie a najnav\u0161tevovanej\u0161ie \u00fazemie Po\u013eska s jazerami. V Po\u013esku sa taktie\u017e zachovalo nieko\u013eko pralesov, napr\u00edklad Bielove\u017esk\u00fd prales (po po\u013esky: Puszcza Bia\u0142owieska), 50 km na vychod od mesta Bia\u0142ystok a 70 km na sever od mesta Brest na po\u013esko-bielorusk\u00fdch hraniciach. Po\u013esko le\u017e\u00ed v miernom podnebnom p\u00e1sme.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Mnoh\u00ed\u00a0\u00a0\u00a0 Poliaci\u00a0\u00a0 ovplyvnili dejiny, vedu a umenie. Tak\u00e9 priezviska ako\u00a0 p\u00e1pe\u017e\u00a0 J\u00e1n PawelI \/ naroden\u00fd vo Wadowiciach \/ , skladate\u013e\u00a0 Fryderyk Chopin,\u00a0 vedkyni Maria Sklodowska-Curie\u00a0 alebo gener\u00e1l-\u00a0 in\u017einier\u00a0 a hrdina\u00a0 v USA Tadeusz\u00a0 Kosciuszko \/ po \u0148om pomenovali nav\u00fd\u0161i vrh Austr\u00e1lie \/ , spisovatelia\u00a0 Adam Mickiewicz,\u00a0 Jozef Conrad \/ Korzeniowski \/, atd.\u00a0 poznaj\u00fa v ka\u017edej krajine.<!--:--><!--:SK-->Po\u013esko, Po\u013esk\u00e1 republika (po\u013e. Polska, Rzeczpospolita Polska) je \u0161t\u00e1t le\u017eiaci v Strednej Eur\u00f3pe pri Baltskom mori. Na z\u00e1pade hrani\u010d\u00ed s Nemeckom (467 km), na juhu s \u010ceskom (790 km) a Slovenskom (539 km), na v\u00fdchode s Ukrajinou (529 km) a Bieloruskom (416 km), na severov\u00fdchode s Litvou (103 km) a na severe s Ruskom (Kaliningradsk\u00e1 oblas\u0165, 210 km). Okrem toho po\u013esk\u00e1 hranica v\u00fdhradnej ekonomickej z\u00f3ny na Baltiku (528 km) hrani\u010d\u00ed so z\u00f3nami D\u00e1nska a \u0160v\u00e9dska. Celkov\u00e1 d\u013a\u017eka hran\u00edc je 3 582 km.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u0160t\u00e1t je rozdelen\u00fd na 16. vojvodstiev (Dolnosliezske, Kujavsko-pomoransk\u00e9,\u00a0 Lod\u017esk\u00e9,\u00a0 Lubelsk\u00e9,\u00a0 Lubusk\u00e9,\u00a0 Malopo\u013esk\u00e9,\u00a0 Mazovsk\u00e9,\u00a0 Opolsk\u00e9,\u00a0 Podkarpatsk\u00e9,\u00a0 Podlesk\u00e9 , Pomoransk\u00e9,\u00a0 Sliezske,\u00a0 Sv\u00e4tokr\u00ed\u017eske,\u00a0 Varmsko-mazursk\u00e9,\u00a0 Ve\u013ekopo\u013esk\u00e9,\u00a0 Z\u00e1padopomoransk\u00e9.), ktor\u00e9 sa delia na 373 powiatov (okresov) a 2 483 gm\u00edn (obc\u00ed).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Za dohodnut\u00fd rok zalo\u017eenia po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu je \u010dasto prij\u00edman\u00fd rok 966 [5], v ktorom vl\u00e1dca Me\u0161ek I. prijal kres\u0165anstvo. Po\u013esko sa stalo kr\u00e1\u013eovstvom v roku 1025 a v roku 1569 sa stalo s\u00fa\u010das\u0165ou \u00fanie s Litvou. V\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 svojej hist\u00f3rie bola Po\u013esk\u00e1 republika nez\u00e1visl\u00fdm a mnohon\u00e1rodnostn\u00fdm \u0161t\u00e1tom s mnoh\u00fdmi vierovyznaniami.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u0160t\u00e1t pretrval do roku 1795, kedy bolo \u00fazemie rozdelen\u00e9 medzi tri subjekty: Prusk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, Rusk\u00e9 imp\u00e9rium a Rak\u00fasko (takzvan\u00e9 delenie Po\u013eska). Po\u013esko z\u00edskalo nez\u00e1vislos\u0165 v roku 1918 po prvej svetovej vojne. Po\u010das druhej svetovej vojny bola krajina okupovan\u00e1 hitlerovsk\u00fdmNemeckom a Sovietskym zv\u00e4zom. Po\u010det obet\u00ed vojny sa odhaduje na vy\u0161e 6 mili\u00f3nov obyvate\u013eov Po\u013eska. Po vojne sa Po\u013esko stalo socialistickou republikou pod siln\u00fdm vplyvom ZSSR. V roku 1989 nastala zmena politick\u00e9ho re\u017eimu na parlamentn\u00fa demokraciu a hospod\u00e1rskeho na vo\u013en\u00fd trh.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Po\u013esko je \u010dlenom (okrem in\u00fdch), E\u00da, NATO, OSN, OECD, WTO.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>od\u013ea \u00dastavy Po\u013eska z 2. apr\u00edla 1997 n\u00e1rodn\u00fdmi symbolmi Po\u013eska s\u00fa:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Znak Po\u013eskej republiky \u2013 podobize\u0148 bieleho orla na \u010dervenom poli<\/p>\n<p>Vlajka Po\u013eskej republiky \u2013 biely a \u010derven\u00fd pruh<\/p>\n<p>Hymna Po\u013eskej republiky \u2013 Mazurek D\u0105browskiego<\/p>\n<p>Po\u013esko nem\u00e1 ofici\u00e1lne motto. Namiesto toho sa na arm\u00e1dnych \u0161tandard\u00e1ch a tie\u017e ozna\u010deniach pou\u017e\u00edvaj\u00fa slov\u00e1: \u201eB\u00f3g, Honor, Ojczyzna\u201c (Boh, \u010ces\u0165, Vlas\u0165),\u201eHonor i Ojczyzna\u201c (\u010ces\u0165 a Vlas\u0165), \u201e\u017bywi\u0105 i broni\u0105\u201c (\u017divia a br\u00e1nia) alebo \u201eZa Wasz\u0105 i nasz\u0105 wolno\u015b\u0107\u201c (Za Va\u0161u a na\u0161u slobodu),\u201eTakie b\u0119d\u0105 Rzeczypospolite, jakie ich m\u0142odzie\u017cy chowanie\u201c (Bude to tak\u00e1 republika, ak\u00e9 je spr\u00e1vanie mlad\u00fdch \u013eud\u00ed),\u201e&#8220;Prawdziwa cnota krytyk si\u0119 nie boi &#8220; (Prav\u00e1 cnos\u0165 sa kritiky neboj\u00ed) . Za tak\u00e9 tie\u017e mo\u017eno uzna\u0165 prv\u00e9 slov\u00e1 po\u013eskej hymny: \u201eJeszcze Polska nie zgin\u0119\u0142a\u201c (E\u0161te Po\u013esko nezhynulo).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Na znaku Po\u013eskej republiky je tradi\u010dne zobrazovan\u00fd biely orol na \u010dervenom poli.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u00dazemie Po\u013eska takmer cel\u00e9 le\u017e\u00ed v n\u00ed\u017ein\u00e1ch (Severoeur\u00f3pska n\u00ed\u017eina), priemern\u00e1 v\u00fd\u0161ka krajiny je 173 m n. m., hory le\u017eia len na juhu krajiny (Sudety zahrnuj\u00faceKrkono\u0161e a Karpaty zahrnuj\u00face Tatry s najvy\u0161\u0161\u00edm po\u013esk\u00fdm vrchom \u2013 Rysy 2 499 m n. m.) a tvoria ju\u017en\u00fa hranicu Po\u013eska. Po\u013eskom pretek\u00e1 nieko\u013eko ve\u013ek\u00fdch riek, napr\u00edklad\u00a0 najdlh\u0161ia &#8211; Visla, Odra, Varta, Bug. V Po\u013esku je vy\u0161e 9 300 jazier, predov\u0161etk\u00fdm na severe krajiny. Maz\u00farsko tvor\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ie a najnav\u0161tevovanej\u0161ie \u00fazemie Po\u013eska s jazerami. V Po\u013esku sa taktie\u017e zachovalo nieko\u013eko pralesov, napr\u00edklad Bielove\u017esk\u00fd prales (po po\u013esky: Puszcza Bia\u0142owieska), 50 km na vychod od mesta Bia\u0142ystok a 70 km na sever od mesta Brest na po\u013esko-bielorusk\u00fdch hraniciach. Po\u013esko le\u017e\u00ed v miernom podnebnom p\u00e1sme.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Mnoh\u00ed\u00a0\u00a0\u00a0 Poliaci\u00a0\u00a0 ovplyvnili dejiny, vedu a umenie. Tak\u00e9 priezviska ako\u00a0 p\u00e1pe\u017e\u00a0 J\u00e1n PawelI \/ naroden\u00fd vo Wadowiciach \/ , skladate\u013e\u00a0 Fryderyk Chopin,\u00a0 vedkyni Maria Sklodowska-Curie\u00a0 alebo gener\u00e1l-\u00a0 in\u017einier\u00a0 a hrdina\u00a0 v USA Tadeusz\u00a0 Kosciuszko \/ po \u0148om pomenovali nav\u00fd\u0161i vrh Austr\u00e1lie \/ , spisovatelia\u00a0 Adam Mickiewicz,\u00a0 Jozef Conrad \/ Korzeniowski \/, atd.\u00a0 poznaj\u00fa v ka\u017edej krajine.<!--:--><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Po\u013esko, Po\u013esk\u00e1 republika (po\u013e. Polska, Rzeczpospolita Polska) je \u0161t\u00e1t le\u017eiaci v Strednej Eur\u00f3pe pri Baltskom mori. Na z\u00e1pade hrani\u010d\u00ed s Nemeckom (467 km), na juhu s \u010ceskom (790 km) a Slovenskom (539 km), na v\u00fdchode s Ukrajinou (529 km) a Bieloruskom (416 km), na severov\u00fdchode s Litvou (103 km) a na severe s Ruskom (Kaliningradsk\u00e1 [&hellip;]<\/p>","protected":false},"author":63,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"site-sidebar-layout":"default","site-content-layout":"","ast-site-content-layout":"default","site-content-style":"default","site-sidebar-style":"default","ast-global-header-display":"","ast-banner-title-visibility":"","ast-main-header-display":"","ast-hfb-above-header-display":"","ast-hfb-below-header-display":"","ast-hfb-mobile-header-display":"","site-post-title":"","ast-breadcrumbs-content":"","ast-featured-img":"","footer-sml-layout":"","theme-transparent-header-meta":"","adv-header-id-meta":"","stick-header-meta":"","header-above-stick-meta":"","header-main-stick-meta":"","header-below-stick-meta":"","astra-migrate-meta-layouts":"default","ast-page-background-enabled":"default","ast-page-background-meta":{"desktop":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"ast-content-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"footnotes":""},"categories":[12],"tags":[],"class_list":["post-1366","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-projekty-2013"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1366","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/users\/63"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1366"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1366\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1366"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1366"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/ozpolonus.sk\/pl\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1366"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}