- Ash Wednesday / Sroda Popielcowa
The Polish Easter celebrations, beginning with Ash Wednesday. Most of the Poles try to go to the church for the mass, where priests mark their heads with a cross of ashes while saying: Remember, man thou art dust and to dust thou shall return“.
- Lent / Wielki Post
For Polish Catholics, Lent is the most reflective spiritual season. During this time people are fasting, going to the confession, praying and visiting the specially decorated churches to see „Our Lord’s Grave“. Each parish strives to come up with the most artistically and religiously evocate arrangement in which the Blessed Sacrament, draped in a filmy veil, is prominently displayed. During the Lent most of the people do not eat meat on Fridays. The preparation for Easter begins with the six-week period of Lent, with its traditions of Stations of the Cross and the Bitter Lamentations devotion which traces the Passion and Crucifixion of Christ and lead-in with the hymn of „Gorzkie żale przybywajcie“, which means; Come to us, bitter lamentations. Lent ends Saturday noon, but fasting is observed until Resurrection Mass.
- Palm Sunday / Niedziela Palmowa
On this day people bring the puss willows branches or other custom made wild flowers bouquets instead of palms to the church for the blessing. Some older folks say that swallowing one of the buds from the puss willows branch will ensure health all year. Parishioners processed with the palms through the streets around the parish, celebrating the triumphant entry of Jesus into Jerusalem. Blessed „palms“ are taken home and placed by the crucifix or holy images, and remain there until the next year.
- Holly Saturday
On Saturday people take to churches decorated baskets (Swieconka) containing a sampling of traditional food to be blessed. Swieconka is very popular Polish tradition (see below). Also this day typically Polish ceremonies are performed in the church yard. It is the blessing of the fire, the reverence which goes back to pagan times.
- Food Blessing / Swieconka
Swieconka is one of the most enduring and beloved Polish traditions. On Saturday people take to churches decorated baskets containing a sampling of traditional food to be blessed: hard-boiled shelled eggs, ham, sausage, salt, horseradish, fruits, bread and cake. Prominently displayed among these is the Easter lamb, usually molded from butter or sugar and colorful pisanki. The food have a symbolic meaning, for example:
* eggs – symbolize life and Christ’s resurrection,
* bread – symbolic of Jesus,
* lamb – represents Christ,
* salt – represents purification,
* horseradish – symbolic of the bitter sacrifice of Christ,
* ham – symbolic of great joy and abundance.
The food blessed in the church remains untouched until Sunday morning. - Written Eggs / Pisanki, Kraszanki, Malowanki, Drapanki, Wyklejanki, Nalepianki
The custom of coloring eggs for Easter is still observed in Polish custom. The eggs are decorated with many traditional Polish symbols of Easter. Most popular are lamb, cross, floral designs or Easter’s greetings such as Wesollego Alleluja.According to the Polish folk craft experts we divide Written Eggs to different categories. The eggs decorated with the use of treated wax are called „pisanki“. Another technique involved gluing colored paper or shiny fabric on them. The eggs which are painted in one color are called „malowanki“ or „kraszanki“. If patterns are etched with a pointed instrument on top of the paint, the eggs are then called „skrobanki“ or „rysowanki“.
- Easter Sunday / Wielka Niedziela
On Easter morning, a special Resurrection Mass is celebrated in every church in Poland. At this Mass, a procession of priests, altar boys and the people circles the church three times while the church bells peal and the organ is played for the first time since they had been silenced on Good Friday. Following the Mass, people return home to eat the food blessed the day before.The Easter table will be covered with a white tablecloth. The white tablecloth is indicative of the white swaddling cloth with which Our Lord was wrapped when he was placed in the Holy Sepulcher. On the middle of the table in most homes housewife will put colored eggs, cold meats, coils of sausages, ham, yeast cakes, pound cakes, poppy-seed cakes, and a lamb made of sugar. Polish Easter Soup called Zurek or White Barscz is often served at the Easter meal, garnished with the hard-boiled eggs and sausage. There is also tradition to share blessed eggs with the members of the family and wish each other good health, happiness for the rest of the year.
It is interesting to mention that a Polish Easter is also a holiday for the housewife. It is a tradition that Polish women do not cook, do not work on Easter Sunday.
During this time the Polish homes are with its spirit of joy and good-will at a laden Easter Table, with its sugar Lamb and its blessed multi-colored eggs called in polish „pisanki“.
- Wet Monday / Lany Poniedzialek
Monday (just after aster) is a holiday in Poland and is called in polish „Lany Poniedzialek“ or „Smigus- Dyngus“. This is a wonderful day of fun.The ancient Polish tradition on Easter Monday, is celebrated by everyone with enthusiasm by sprinkling each other with water. Especially kids have fun this day. Some people say that by being splashed with water on Easter Monday will bring you good luck throughout the year.
Wielkanoc jest najstarszym i najważniejszym świętem chrześcijańskim, upamiętniającym zmartwychwstanie Jezusa Chrystusa. Jest świętem ruchomym, obchodzi się je w pierwszą niedzielę po pierwszej wiosennej pełni Księżyca (między 21 marca a 25 kwietnia). Poprzedzający ją tydzień, w czasie którego Kościół i wierni wspominają najważniejsze dla wiary chrześcijańskiej wydarzenia, nazywany jest Wielkim Tygodniem. Święta Wielkanocne w Polsce są niezwykle barwne, towarzyszy im radość po niegdyś ściśle przestrzeganym poście, wiele religijnych i ludowych obrzędów.
www.wielkanoc.org.pl
www.wielkanoc.waw.pl
www.asksa.republika.pl/wielkanoc.htm
Świąteczne porządki
Jedną z form przygotowań do Wielkanocy jest robienie porządków. I to nie tylko po to, żeby mieszkanie lśniło czystością. Świąteczne porządki należą do tradycji, symbolizują bowiem usuwanie śladów zimy, a jednocześnie zła i chorób z naszych domów i oczekiwanie na wiosnę.
Śniadanie wielkanocne
W Wielką Niedzielę po rezurekcji rodzina zasiada do świątecznego śniadania. Uroczysty stół przykryty jest białym obrusem, udekorowany pisankami, kurczaczkami, baziami czy świeżymi kwiatami, które wprowadzają wiosenny nastrój. Na „honorowym” miejscu stoi koszyczek ze święconką. Śniadanie wielkanocne rozpoczyna się od dzielenia się poświęconym jajkiem, co podobne jest w swej formie i symbolice do bożonarodzeniowego łamania się opłatkiem. Tego uroczystego poranka najpierw spożywa się pokarmy, które zostały poświęcone poprzedniego dnia. Na stole nie może zabraknąć tradycyjnego żuru, mięs, wędlin, pasztetów, faszerowanych jajek, a na deser drożdżowej babki i mazurków. Dzieci uwielbiają czekoladowe zajączki, kurczaczki i baranki.
Wielkanocna Palma
Wielki Tydzień zaczyna się Niedzielą Palmową. W kościołach święci się palemki – rózgi wierzbowe, gałązki bukszpanu, malin, porzeczek, ozdobione kwiatkami, mchem, ziołami, kolorowymi piórkami. Symboliczne uderzenie domowników palemką zapewnia im szczęście przez cały rok. Palmy zatknięte za obraz lub włożone do wazonów chronią dom przed nieszczęściem i złośliwością sąsiadów.
Święconka
Wielka Sobota jest dniem radosnego oczekiwania. Tego dnia przygotowuje się święconkę, ozdobny koszyczek z jedzeniem, który święcimy w kościele. Nie może w nim zabraknąć jajek, które są symbolem narodzenia i nowego życia, baranka z cukru symbolizującego umęczonego Chrystusa, chleba, soli, wędliny, chrzanu, świątecznego ciasta. Święconkę spożywa się następnego dnia po rezurekcji.
Pisanki
Jaja, królujące na wielkanocnym stole, są symbolem życia i odrodzenia. Pięknie zdobione od wieków dekorują polskie stoły podczas świąt wielkanocnych. Wprawdzie przez lata sposoby barwienia i dekorowania jaj zmieniły się, ale tradycja pozostała. W czasie świąt pisankami obdarowuje się rodzinę i przyjaciół, co ma im zapewnić zdrowie, siłę oraz powodzenie w sprawach sercowych.
Lany Poniedziałek
Lany Poniedziałek, Śmigus-dyngus przypada w drugi dzień świąt, zwanym Poniedziałkiem Wielkanocnym. To zabawa, która polega na polewaniu wodą bliskich, a nawet nieznajomych osób. Tradycja ta nawiązuje do dawnych praktyk pogańskich, łączących się z symbolicznym budzeniem się przyrody do życia, wiosennym oczyszczaniem z brudu i chorób. Zmoczone tego dnia panny miały większe szanse na zamążpójście.
Do dziś zwyczaj kropienia wodą święconą pól w poniedziałkowy ranek przez gospodarzy jest spotykany we wsiach na południu Polski. Wciąż żywe jest również robienie psikusów sąsiadom, takie jak zamienianie bram, umieszczanie na dachach narzędzi rolniczych, chowanie wiader na wodę.
Potrawy wielkanocne
Polska tradycja związana z potrawami wielkanocnymi jest bardzo bogata. Do dań, które muszą znaleźć się na świątecznym stole należą: żurek, barszcz biały, kiełbasa, pasztet, pieczenie, sałatki, jajka, mazurki, baby, serniki.
www.potrawy.wielkanocne.pl
źródło: poland.gov.plVeľká noc je sviatkom kresťanským, preto je väčšina zvykov rovnaká v mnohých krajinách, najmä tých susediacich. Poľsko je považované za silno katolícku krajinu, takže je samozrejmé, že tradície s náboženským podtextom sa tam dodržiavajú veľmi dôsledne. Mnohé z veľkonočných zvykov máme s našimi severnými susedmi totožné – napríklad oblievanie na Veľkonočný pondelok, či maľovanie kraslíc. Niektoré zvyky sú však – ako tvrdia sami Poliaci – typické len pre nich. Zisťovala ich Zuzana Kohútková.
V Poľsku, tak ako na Slovensku, pred veľkonočnými sviatkami zdobia vajíčka. Naše kraslice však Poliaci nazývajú – písanky. Zrejme to vzniklo z toho, že sa „písalo voskom“. Čiže nanášaním vosku sa vytvárali na vajíčku vzory, čo je technika známa aj u nás.
Ďalšia technika je vyškrabkávanie vzorov na vajíčkach – a tieto kraslice nazývali Poliaci „krošonkami” alebo „krašankami”. Čiže v podstate – vzdialene to slovo pripomína naše kraslice. Dnes je však každé maľované veľkonočné vajíčko u našich severných susedov len „písankou”.
Najzdatnejšie gazdiné boli kedysi schopné vyrobiť aj 200 kraslíc. Poliaci potom hádzali farebné škrupinky do rieky spolu so želaniami, aby sa im darilo. Najstaršiu poľskú „písanku” pochádzajúcu 10. storočia našli v okolí juhopoľského mesta Opole.
Ak chceme hovoriť o rozdieloch medzi Poliakmi a nami, pokiaľ ide o Veľkú noc, mali by sme sa vrátiť dozadu. Ešte 50 dní pred veľkonočnými sviatkami majú Poliaci tzv. „tučný štvrtok”. Tak ako Veľká noc, aj tento deň je v dátume pohyblivý – musí byť načasovaný na tých 50 dní pred a musí to byť vždy vo štvrtok. Poliaci vtedy jedia celý deň sladké šišky. A tie musia byť skutočne, ako sa hovorí, presiaknuté masťou, v ktorej sa pražili. A treba ich zjesť najmenej tri. Je to v podstate pár dní pred koncom fašiangov a začiatkom veľkého pôstu. Možno preto „tučný štvrtok“, aby si ľudia urobili v tele tučné zásoby pred tým pôstom.
Sedem dní pred Veľkou nocou je zasa Kvetná nedeľa. Poliaci ju však majú Palmovú. Samozrejme, kedysi to aj v Poľsku bola Kvetná, či Vŕbová, dnes však nikto nepovie inak ako Palmová nedeľa. Je to zvláštne, že na sever od nás hovoríme o palmách. Súvisí to však s triumfálnym príchodom Ježiša Krista do Jeruzalema, keď obyvatelia stínali palmové listy, mávali nimi a urobili z nich zelený koberec na ceste. Palmové listy boli znakom úcty, svätosti a víťazstva. Dnes si to Poliaci pripomínajú tým, že si dom či byt vyzdobia „palmami”. Pri tých palmách počuť opäť úvodzovky, pretože nejde o palmy ozajstné. Už niekoľko dní pred Palmovou nedeľou sa všade predávajú pestrofarebné chocholy rôznych veľkostí – od niekoľkocentimetrových, až po kusy nad jeden meter. Chocholy symbolizujú palmy a Poliaci ich aj tak volajú.
Tie chocholy si naši severní susedia robili vlastne z vŕbových prútov. Prútmi sa potom udierali pre šťastie na Veľkonočný pondelok. Ale toto, čo pripomína šibačku, dnes už v Poľsku nepraktizujú. Často tiež jedli bahniatka – pre zdravie.
Typicky poľským veľkonočným zvykom, ako to oni sami tvrdia, sú návštevy hrobov – od Veľkého piatku do Bielej soboty, ale len do 13. hodiny. Tu by som o tej poľskej typickosti pochybovala, pretože aj u nás pred Veľkou nocou chodievame na cintoríny, aby sme svojim predkom očistili a okrášlili po zime ich miesto večného odpočinku.
Hovorí sa však aj o „rukávkoch”, a to je typický zvyk pochádzajúci z Krakova. Preklad tohto slova je veľmi ťažký, názov je odvodený od staroslovianskeho slova „rakev”, čiže „truhla”. V slovníku slovo „rukávek” označuje ochranu na ruky, na lakte – čiže svojím spôsobom tiež nejaký obal. Hovorí sa tiež, že názov sviatku „rukávki” pochádza z povesti o Krakovom kopci. Keď Kraka, legendárneho vládcu a zakladateľ Krakova, pochovali, ľudia vlastnými rukami navŕšili nad jeho hrobom kopec. A zem na ten kopec vraj nosili v rukávoch.
V každom prípade „rukávka” siaha k tradíciám pohanského jarného sviatku mŕtvych a je to istý druh karu. Miesta kultu zomretých sú vtedy mimoriadne uctievané. Počas obradov vraj ľudia gúľajú po hroboch vajíčka, z ktorých potom robia praženicu. Tá má v sebe silu predkov a keď ju zjedia, dostanú tú silu do seba.
Ale Poliaci sa aj radi zabávajú, a keďže pre Veľkú noc sú typické vajíčka, vymysleli si zábavu – ten názov sa opäť nedá preložiť. Podstata však spočíva v tom, že dvaja súperi udierajú vajcia o seba – samozrejme surové – ale použiť môžu len svoje čelá. A vyhráva ten, komu sa to jeho vajce nerozbije.